(Ne)recepcia princípu sebaurčenia v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

Abstrakt

Predmetný článok analyzuje spôsob prepisu rodu trans osôb na báze princípu sebaurčenia a jeho vzťah s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako poprednou súdnou autoritou v oblasti ľudských práv. V úvodnej časti príspevku stručne definujeme, čo rozumieme pod princípom sebaurčenia a popisujeme zrejmú inklináciu k presadzovaniu tohto princípu zo strany ľudsko-právne relevantných autorít. (Ne)recepciu princípu sebaurčenia demonštrujeme na analýze troch kľúčových rozhodnutí týkajúcich sa najvypuklejších požiadaviek kladených na prepis rodu trans osôb, ktorými sa ESĽP zaoberal. Konštatujeme, že týmito rozhodnutiami Súd síce prispel k zlepšeniu stavu ochrany práv trans osôb, avšak k tomu, aby explicitne judikoval princíp sebaurčenia, je ešte dlhá cesta. Súdu sa totiž nepodarilo postaviť mimo voľnej úvahy štátov ani len všetky patologizačné požiadavky a požiadavku núteného rozvodu, čo považujeme za problematické. Záverom vyjadrujeme presvedčenie, že pre zrovnoprávnenie trans osôb so zvyškom populácie by bolo najvhodnejšie, aby sa s využitím argumentov prezentovaných v analyzovaných rozhodnutiach k princípu sebaurčenia vo svojej rozhodovacej činnosti priblížil v čo najväčšej miere.